Energetická hospodárnosť budov

NR SR prijala 8. novembra 2005 zákon o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2006. Nový právny predpis nadväzuje na smernicu Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2002/91/ES zo 16. decembra 2002 o energetickej hospodárnosti budov, ktorá smeruje k obmedzeniu spaľovania neobnoviteľných prírodných zdrojov a tým aj k obmedzeniu tvorby oxidu uhličitého. Zákon legálne definuje pojem energetická hospodárnosť budov ako množstvo energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na vykurovanie a prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie a na osvetlenie.

Energetická hospodárnosť budovy je vyjadrenie množstva energie potrebnej na splnenie všetkých energetických potrieb súvisiacich s normalizovaným užívaním budovy, najmä množstvo energie potrebnej na:

• vykurovanie a prípravu teplej vody
• chladenie a vetranie
• osvetlenie

Potreba energie na klimatizáciu je súčtom potreby energie na výrobu chladu, tepla a vlastnej spotreby energie chladiacich zariadení, napr. kompresorov, čerpadiel, chladiacej veže či ventilátorov.

Energetická hospodárnosť budov sa určuje výpočtom a vyjadruje sa v číselných ukazovateľoch celkovej potreby energie a tvorby emisií oxidu uhličitého. Zákon č. 555/2005 Z. z . o energetickej hospodárnosti budov ustanovuje jednotlivé faktory, ktoré sa musia pri výpočte zohľadniť. Podrobnosti o výpočte ustanovuje vyhláška Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 625/2006 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 555/2005 Z. z. o energetickej hospodárnosti budov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

autor: Ing. Peter Kopecký, aktualizované: 2. Feb 2012